... je ráno, zvoní na prvú hodinu. Začnime teda matematikou(neviem si predstaviť nič krajšie na včasné ráno). Do triedy príde nasratá,nevyspatá, arogantná učiteľka a zavelí SADNÚŤ! Ešte predtým však stihnezdrbať malého Jakubka, že sa zabudol postaviť (mimochodom, nepripomína totrošku armádne spôsoby?) a teda, ona ho za TREST postaví na pár minút dokúta. (scéna ako vyšitá z filmu Pink Floyd – The Wall ... „get him upagainst the wall!“). Veď nech si zvyká, kto tu je pánom, zasran jeden! Hodinaplynie a matikárka hustí deťom do hlavy, že počty sú najdôležitejšie nasvete a bez matematiky sa žiadny človek nezaobíde ... teda, ak nechceodštartovať kariéru smetiara.
... zase zvoní, tentokrát sa deti trochu potrápia so svojimmaterským jazykom. Vysmiata slovenčinárka vkročí do triedy a zavelí:„vyvetrajte si tu, preboha, je tu smrad jak v tanku“. Posadí sa,skontroluje dochádzku a ideme na to. Rozbor vety! Aká nepotrebná hlúposť.Nech sa mi ozve človek, ktorý niekedy vo svojom živote ešte bude potrebovaťrozdeliť vetu na genitívy, akuzatívy a iné blivy (slovenčinári, vy stez hry von). Malá Zuzka stojí pri tabuli a chce sa jej plakať, lebonevie tú sprostú vetu pochopiť, nieto ju ešte rozobrať. Pani slovenčinárka sateda napajedí a prikáže to všetkým žiakom urobiť ZA TREST ako domácu úlohu+ 5 ďalších viet. Pri odchode z triedy samozrejme prehodí pár kritickýchviet typu: „ak sa neviete naučiť po slovensky, nebudete vedieť žiadny iný jazyk... bieda bieda.“
... áno, máte pravdu, znovu zvoní a do triedy sa vplížipostupne chemikárka, fyzikárka, hudobniarka (učiteľka hudobnej výchovy),angličtinárka ... a neviem ešte aká „-árka, resp. –ár“.
Suma sumárum, po vyučovaní príde dieťa domov, sadne sia začne premýšľať, čo si teda z tohto rušného dňa zobrať do života.Ak budem taký, nebudem zas taký .... Ale veď pani učiteľka povedala, že ... aleja nechcem byť smetiarom ... ktorá pani učiteľka má pravdu? ... ako to je? ...mama ma pokarhá za poznámku ... čo mám robiť?
Každý žiak si určite tieto chaosné myšlienky raz prežil. Nerazpotom možno rozmýšľal nad tým, komu má poďakovať za to, že je podráždený,príliš rozmaznaný, namyslený, že je v triede piate koleso na voze.Učiteľská dôležitosť a pocit nadhodnoty sa totiž transformuje do konaniaa povahy každého z nás. Ja poznám aj skvelých učiteľov ...u týchto som však vždy, našťastie, postrádal akýkoľvek pocit dôležitostia pýchy ... títo boli totiž predovšetkým moji „múdri kamaráti“.
Pocit dôležitosti a nadradenosti učiteľov tedapovažujem za jedno z hlavných kritérií príchodu veľmi smutnéhoa bojazlivého žiaka domov zo školy.
Takže, detičky: „škola je veľmi dôležitá, učiť sa je tiežveľmi dôležité ... ale učitelia, niektorí z nich skutočne nie sú až takídôležití ako sa tvária! Berte to tak trochu s rezervou ...“
Ďakujem za pozornosť! SADNÚŤ!