reklama

Ako správne (ne)kupovať lístok

Veď to sa predsa stáva ... to bola vtedy jediná myšlienka, ktorá mi hlavou nepreletela... Začalo to všetko nápadom spraviť si výletík na Spišský hrad. Ten hrad, ktorým sa my, Spišiaci, pyšne všade hrdíme.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

S priateľkou sme sa stretli na stanici trošku skôr,a teda šli sme niekam vyplniť čas, kým príde vlak. Pivko bolo mňam, mňam!Keď sa už postupne od západu blížil vlak (aspoň ten znižuje regionálne rozdielyu nás), zaplatili sme a šli sme kúpiť lístky, žeby sme potom zbytočnenestresovali. Tak som teda tie lístky kúpil a dal som si ich do vrecka ...tak sa to predsa normálne aj robí, no nie? Jasné, ale ja som tie lístky nazáklade príkazu môjho podvedomia vyhodil do koša. Kúpim lístky a vyhodímich do koša ... super! Ako sme tak stáli na stanici, s lístkami vo vrecku(to som si myslel), videli sme zrazu blížiaci sa náš vlak. Priateľka mapoprosila, nech vytiahnem lístky. Siahol som do vrecka a čakalo ma kindersurprise. Lístka nieto. Oblial nás pot a panika (hlavne preto, že na novélístky sme už peniaze nemali a na ten výlet sme fakt chceli ísť).Priateľka ma išla roztrhať a teda začal som loviť v pamäti, ako tos tými lístkami fakt je. Najprv som však obvinil ju, že som jej isto tielístky dával. V momente som sa rozbehol do tej krčmy, kde sme pili to pivoa pýtal som sa krčmárky, či nevidela náhodou na stole túliť sa dva lístky.Považoval som to síce za blbosť, ale bohužiaľ, vtedy mi už nič neprišlonormálne. Stres sa hrotil, vlak tam stál, vedľa neho moja peniaca polovičkaa ja som dostal skvelý nápad. Napadlo ma, že som tie nešťastné lístky asiomylom vyhodil do koša. Začal som teda prehrabávať odpadkové koše naželezničnej stanici v Spišskej Novej Vsi. Bolo mi jedno, čo si o mnekto myslí, ja som proste chcel nastúpiť do toho vlaku. Vtom zapískal sprievodcana odchod vlaku. Schmatol som frajerku a vbehli sme do vlaku. Ľudias lístkami majú obvykle právo vo vlaku sadnúť si. My sme si to namierilirovno do záchodu, kde sme sa zamkli. Cesta mala trvať nejakú polhodinku. Srdcianám búšili ako dva veľké balvany. Každú chvíľu som čakal, že na dvere zaklopepopri klaustrofóbii aj pani „štikačka lístkov". Táto pomerne krátka akčná jazdami určite ubrala aspoň dva roky z môjho života. Blížili sme sak našej cieľovej stanici a začali sme sa dohadovať ako opustíme tennešťastný vlak. Rozhodol som sa mierne pootvoriť záchodové dvere aby som zistilpolohu sprievodkyne. Veď nemôže sa všetko kaziť naraz ... myslel som si. Trochusom pootvoril dvere a videl som len nohu v modrých nohaviciach akopráve prechádza okolo. Bola to sprievodkyňa. Vlak už stál na stanici, kde smechceli byť. Spravili sme pár hlbokých nádychov, výdychov a poslali sme sisignál „teraz alebo nikdy!!!". Vyleteli sme zo záchodu a vlaku, akoby násten vlak vypľul. Vlak sa, chválabohu, začínal už pohýňať a my sme sa ešteotočili, či nás náhodou nenaháňa pani sprievodkyňa. Ona však bola nalepená naokne, jej pohľad bol venovaný nám a krútila hlavou v štýle „no teda,fuj, toto sa robí?!". Ale náš úsmev, umocnený pocitom odľahnutia, akoby smepráve porodili desať detí naraz, ten z nás opäť spravil šťastných ľudí.Dali sme si zopár obrovských pusiniek a vyrazili sme k hradu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Smetné koše už neprehrabávam, zato si ale vždy dôkladneprezriem obsah vrecka pred cestou niekam.

Martin Compel

Martin Compel

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Kreatívec...hlavne čo sa vlastných názorov týka. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu