... no proste zbadám, že sa jedná o klasické WCs troma pisoármi vedľa seba, bez akýchkoľvek (ako to len nazvať) zábran,deliacich jedno mužské ego od druhého. Postavím sa teda ku krajnej, ľavej„spovedlnici“ a pokúšam sa z celých síl močiť (veď mi tak strašnebolo treba). Aj keď môj kolega na opačnom konci tohto „trojmisia“ vyzerá byťtotálne mimo (psychicky, ale aj mimo misy), zo mňa to proste nie a nie vytiecť.Stojím tam ako chuj, s tým druhým v ruke, s tým tretím vedľa mňaa nič. Nonšalantne a suverénne ho teda otrepem, vrátim späť, odkiaľzačal kričať na poplach a takýto nevyprázdnený, s kŕčmiv podbruší odchádzam z tohto martýria. Neostáva mi teda nič iné, nežna chvíľku opustiť bar a popolievať flóru (niekedy aj faunu) vôkol.
Neviem, či takúto skúsenosť mávajú aj ostatní samci, ale jasa toho akosi neviem zbaviť. Akonáhle viem, cítim, že vedľa mňa niekto stojía čúra, môj spúšťací mechanizmus sa zastaví a viac s nímnepohnem. Teda, kým nie sme znova sami. Ja a On, len my dvaja.
Možno by ma aj zaujala nejaká liečba tohto psychickéhoproblému. Len mi, prosím, neodporúčajte, aby som zámerne navštevoval preplnenémužské toalety a zámerne cikal iba vedľa nejakých statných chlapov. Síceby som vyšiel zo záchoda krásne vyčúraný, ale asi by ma vždy trochu pobolievalariť.
Takže toľko z análov mojich problémov ... idem savyšťať ... ešteže som doma sám a nemáme tu pisoáre!
