Je to tak. Vždy, keď má prísť niečo nové, doposiaľ nepoznané, nájde sa tucet ľudí, ktorí to kritizujú zo všetkých strán. Dôvodom je, samozrejme, strach z toho, že sa tým niečo pokazí, že sa treba znova učiť niečomu inému, zvykať si na niečo nové. A keďže pohodlnosť a akási neadaptabilita je nám, obyčajným, blízka, odsúdime už dopredu každý reformný návrh, ktorý by mohol kompletne pretvoriť naše zmýšľanie, náš systém a v konečnom dôsledku náš každodenný život.
Rozdeľme teda občanov do dvoch kategórií. Mladým prideľme prívlastok „reformátori“ a tých starších označme „kritici“. Pre reformátorov, keďže majú život pred sebou, nie je problém prijať včas iné zvyky, iný spôsob života, iné zmýšľanie. Starším kritikom už, pochopiteľne, bude trochu vadiť akákoľvek zmena v ich zaužívanom slede udalostí života. Budú argumentovať proti väčšine zmien, ktoré by sa týkali ľubovoľného zásahu do ich toku myšlienok. A práve preto vynakladá slovenský štát nemalé finančné prostriedky na „pretlačenie“ a vyzdvihnutie pozitívnych vlastností zavedenia novej meny na Slovensku.
Môj recept síce pripomína scénu z nejakej sci-fi komédie, ale aj tak nie je reálny. Spárme tieto dve skupiny ľudí! Priraďme každému dôchodcovi mladého reformátora (aj keď počet dôchodcov bude prevyšovať). Takto vo dvojici budú chodievať do obchodov na bežné nákupy, platiac Eurom. Pretvoríme tak teóriu na prax. Dôchodcovia tak nebudú „otravovať“ predavačky s vysvetlením „to koľko ste mi vydali? Koľko to vlastne mám?“. Mladí by pri každej situácii starším vysvetlili, ako to s tým Eurom vlastne je a že to je v podstate to isté, len to treba prepočítať inak.
Horšie to už bude, keď sa pred pokladňou ocitne trojica (reformátor, kritik a predavačka) a ani jeden z nich nebude nič tušiť o systéme prepočtu korún na Eurá. Ale to už bude fakt sci-fi komédia. Ešte lepšia ako ten môj nereálny recept.